I v minulom školskom roku sme sa so žiakmi v rámci krúžku Stroj času vydali po stopách našej histórie.
Našou prvou zastávkou bol Oravský hrad. Cesta tam nebola jednoduchá, ale za to dobrodružná. Hoci sme sa obávali, že stratíme niektorých členov z našej výpravy, pretože sme išli nielen rýchlikom, ale aj „Oravskou strelou“, nestalo sa tak. Zatúlal sa nám len jeden rodič, nie žiak J. Takéto straty boli povolené. Na Oravskom hrade sme sa dozvedeli nové informácie o jeho histórii (a nebolo ich málo), pán sprievodca odhadol našu kapacitu vnímania. Videli sme aj zaujímavé expozície, mučiareň a filmový ateliér, v ktorom sa natáčal prvý horor v strednej Európe - DRAKULA. Najúmornejšia cesta bola k najkrajším výhľadom na hrade, pretože sme museli zdolať 754 schodov. Stálo to za to!
Počas predvianočného obdobia sme sa rozhodli navštíviť 1. slobodné kráľovské mesto – Trnavu. Tá nás očarila nielen vianočnou atmosférou a stánkami, z ktorých rozvoniavalo fantastické jedlo, ale aj históriou a mohutnými hradbami. Vďaka pánovi sprievodcovi sme sa dozvedeli o ich funkcii v minulosti. Okrem toho nám ukázal malebné kostolíky i dych vyrážajúce kostoly. Čerešničkou na torte bol výhľad z mestskej veže, kde sme mali celú Trnavu ako na dlani. Nie nadarmo sa o nej hovorí ako o „malom Ríme“.
Neodmysliteľnou súčasťou nášho dobrodružného putovania bol turistický výstup na Hrebienok. Išli sme navštíviť Tatranský ĽADOVÝ DÓM, ktorý bol zatvorený (ako sme sa na mieste dozvedeli). Tak nám nič iné neostávalo, ako vymyslieť náhradný program. Žiaci navštívili Kvantárium, v ktorom sme videli svetlá v rozprávkovo-kúzelnom duchu, kinetický piesok a nesmieme zabudnúť na možnosť vyskúšať si virtuálnu realitu. Našťastie sa počasie umúdrilo a dovolilo nám nahliadnuť do Tatranského ľadového dómu, ktorého tohtoročná téma bola Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme a krížová cesta. Cestou z Hrebienka sme neodolali poriadnej guľovačke, výsledkom ktorej boli mokré ponožky v turistických topánkach. Ale aj s tým sme si poradili. Počas dlhej cesty vlakom sme ich dôkladne vysušili, hoci nás oziabali palce na bosých nohách.
Poslednou zastávkou bolo hlavné mesto kultúry 2013 – Košice. Cesta vlakom bola úmorná a trochu aj nudná, pretože sme sedeli v otvorenom vozni. Navštívili sme Dóm svätej Alžbety, kde sme videli hlavný oltár, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky stredovekého gotického umenia na Slovensku. Bol fakt obrovský! Takmer sa nám podarilo zhodiť 600-ročnú sochu. Vydržala i vďaka pani učiteľkám, ktoré ju ratovali. Zaujala nás malebná Kaplnka sv. Michala, ktorá kedysi stála na cintoríne v strede mesta. Určite by sa pod kaplnkou našli ešte nejaké kosti. Pani sprievodkyňa nás previedla mestom, jej výklad začal trošku nudne o erboch mesta, ale vylepšila to pikoškami o Košičanoch. Cesta späť bola dobrodružná a môžu za to zatvorené kupéčka, ale hlavne zvracajúci člen našej výpravy. O obsahu 2 igelitiek radšej pomlčíme...
Veríme, že aj tento školský rok nás prekvapí ...