Projekty

 

Trenčín

Rímsky nápis na hradnej skale hlása víťazstvo II. Rímskej légie nad Germánmi počas Markomanských vojen v roku 179. Nápis spomína osadu Laugaricio, ktorou sa pravdepodobne myslí osada na území dnešného Trenčína alebo jeho okolia. Znenie nápisu v slovenčine: „Na počesť víťazstva cisárov z vojska, ktoré táborilo v Laugariciu, 855 vojakov II. légie Marcus Valerius Maximianus, legát II. pomocnej légie dal vyhotoviť.“ V súčasnosti môžeme nápis vidieť z hotelu Elizabeth.

Župný dom vnikol v rokoch 1760-1764 úpravou mestského paláca Ilešháziovcov zo 17. storočia. Župný dom je dnes sídlom Trenčianskeho múzea, inštitúcie s viac ako 120 ročnou tradíciou.

Katov dom je renesančný trojpodlažný dom na Ulici Matúša Čáka pri prístupovej ceste na hrad. Podľa ľudovej tradície bol v 17. storočí obydlím mestského kata a mestským väzením. Za svoj názov vďačí romantickému 19. storočiu, keď tu býval mestský dráb.

Farský kostol Narodenia Panny Márie bol postavený v roku 1324, pravdepodobne na základoch stavby z polovice 13. storočia ako bazilikálne trojlodie s predsunutou vežou na západnej strane. V ľavej bočnej lodi chrámu sa nachádza pohrebná kaplnka Ilešháziovcov z roku 1648. Kostol bol viackrát poškodený požiarom. Do dnešnej podoby bol upravený začiatkom 20. storočia.

Karner sv. Michala bol postavený v 15. storočí ako kostnica v blízkosti Farského kostola. Je to jediná gotická stavba, ktorá sa v meste zachovala. Zadnou stenou nadväzuje na pôvodné mestské opevnenie. Začiatkom 16. storočia bola postavená nadzemná časť, ktorá po požiari kostola v roku 1528 slúžila istý čas ako kaplnka.

Trenčiansky hrad vznikol na mieste staršieho osídlenia, ktoré tu existovalo od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Koncom 11. storočia tu vznikla kamenná útočištná veža. Najznámejší majiteľ hradu bol „pán Váhu a Tatier“, Matúš Čák Trenčiansky.

Farské schody postavili v roku 1568 ako obrannú komunikáciu, po ktorej nastupovali členovia mestských remeselníckych cechov k obrane mestských hradieb. Súčasne slúžili ako prístupová cesta k zbrojnici, postavenej vedľa karnera.

Morový stĺp bol postavený v strede Mierového námestia v roku 1712 na pamäť morovej rany, ktorá postihla Trenčín v roku 1710.

Piaristický kostol sv. Františka Xaverského založili jezuiti. Základný kameň stavby bol položený v roku 1653. Nástropné maľby v interiéri kostola sa viažu k životu sv. Františka Xaverského, patróna kostola i mesta Trenčín.. Od roku 1776 je kostol piaristický.

Mestská veža sa pôvodne nazývala Dolná brána či Turecká brána. Bola súčasťou opevnenia mesta. Do stredovekého Trenčína bolo možné vstúpiť iba dvoma bránami. Horná brána bola spolu s múrmi mestských hradieb zbúraná v 18. storočí.

Vodník Valentín  je obľúbená atrakcia na Štúrovom námestí. Socha vodníka vylieza zo studne a v pravidelných intervaloch pľuje oblúkovité padajúce lúče vody.

Synagóga v Trenčíne patrí k najkrajším dielam svojho druhu na Slovensku. Stavba s byzantskými a maurskoorientálnymi prvkami je situovaná na Námestí Ľudovíta Štúra, na mieste starej drevenej synagógy z roku 1781. Postavili ju v roku 1913. Dnes sa synagóga využíva ako výstavná sieň a vďaka výborným akustickým vlastnostiam interiéru aj ako koncertná hala.